Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Pamiatkové výskumy

Dejiny výskumov na hrade Lietava

Prvé pokusy o odbornú dokumentáciu architektúry hradu sa datujú do konca 19. storočia. V roku 1882 hrad navštívil pamiatkár Jozef Kőnyőky, ktorý hrad podrobne zdokumentoval a jeho kresby môžeme považovať za najstaršiu hodnovernú dokumentáciu hradu. Kőnyőky spracoval náčrt celkového pôdorysu hradu a dva celkové podhľady. Napriek istej schématickosti zakreslenia hradnej zrúcaniny predstavujú kresby zásadný prínos pre bádanie hradu. 

lietava_10.jpg

Druhé odborné bádanie a spracovanie architektúry hradu predstavuje práca poprednej odborníčky v odbore hradnej architektúry Dobroslavy Menclovej (1904-1978). Menclová sa ako prvá sa podorobne zaoberala stavebným vývojom hradu po etapách jeho výstavby a spracovala vyhodnotenie vývoja hradu v podobe analytického pôdorysu. Veľká časť jej diela zostala nespracovaná a tak to bolo aj s jej prácou o bádaní Lietavského hradu. V roku 2004 na výročie jej 100 narodenia Sloveská hradovedná spoločnosť a Združenie na záchranu Lietavského hradu vydali túto jej prácu ako malú monografiu, podobných tým ktoré za svojho života vydala o iných slovenských hradoch. 

scan2_vyrez.jpg

Ukážka hodnotných pracovných skíc Dobroslavy Menclovej z 30 rokov 20.storočia

scan_vyrez.jpg

Ďalším krokom v poznávaní architektúry hradu bolo zakreslenie pôdorysu hradu Dr. Vojtechom Bukovinským a Štefanom Lučančinom z roku 1953. Autori pôdorysu niektoré časti hradu zakreslil pozoruhodne presne a zdokumentovali aj niektoré dnes úplne zaniknuté múry.  

bukovinsky_01.jpg

Ďalšie seriózne bádanie hradu prebiehalo až na prelome 70-80 rokov kedy Dr. Arch. Zd. Gardavský spracovával podklady na plánovanú rekonštrukciu hradu pre štátnu firmu Surpmo Brno. Dokumentácia z výskumu sa skladala zo 4. častí.  

V prvej časti bol vykonaný Prípravný výskum , ktorý obsahoval : Metodickú prehliadku, Paspotný prieskum hradu a objektov, Excerptu z kľúčovej literatúry, Rozpory a nedostatky k.l., Podklady na spracovanie ZPÚ. Bohužiaľ tento výskum Lietavy sa nezachoval ale vieme že sa vykonával pretože súčasne s Lietavou sa podobne pripravoval aj hrad Hričov.

V druhej časti bola vykonaná podrobná fotodokumentácia zložená z množstva fotografii hradu ako aj jeho detailov. Je dostupná tu na tejto webovej adrese: http://www.hradlietava.estranky.sk/fotoalbum/fotodokumentacia-1972/

V tretej etape bola spracované zameranie vtedajšieho stavu hradu so sprievodnou technickou správou a až v štvrtej poslednej etape sa začal spracovávať : Detailný stavebno-historický prieskum so štúdiou návrhu obnovy (1980). V archíve KPÚ Žilina sa bohužiaľ z tejto štvrtej etapy nachádza len časť Dolný hrad. Časť Horný hrad zostala pravdepodobne v pozostalosti Dr. Gardavského. Zaujímavým faktom výskumu je že trval od roku 1972-1980 to jest osem rokov. 

V nasledovných rokoch sa našťastie stavebne na hrade nič nedialo ( pretože prístup k rekonštrukcii pamiatok z obdobia socializmu bol viac než rozporuplný ) a až po nežnej revolúcií v roku 1994 bola vypracovaná Inžiniersko-Geologická pasportizácia vybraných historických objektov hradu Lietava v etape riešenia : Orientačný geologický prieskum. Všetky tieto výskumné práce síce nedosiahli svoj cieľ a to rekonštrukciu objektu hradu, ale svojím obsahovým významom v dnešnej dobe významne prispievajú k úspešnej aktualizácii postupnej dokumentácie Lietavského hradu, ktorá slúži v súčasnosti k zmysluplnej záchrane, konzervácií ako aj čiastočnej obnove pamiatkového objektu.

Súčasnosť výskumov na hrade Lietava 

Pamiatkové výskumy predstavujú jeden zo základných krokov v príprave obnovy kultúrnej pamiatky. Na Lietavskom hrade je základom prístupu k obnove architektonicko-historický výskum. Ide o druh pamiatkového výskumu, ktorý je zameraný na podrobné prebádanie skúmanej stavby a poznanie jej postupného vývoja ako aj jednotlivých prestavieb. Výskum na hrade prebieha po jednotlivých objektoch tak, aby boli v prvom rade preskúmané tie časti hradu, ktoré sú najviac ohrozené. Zistenia architektonicko-historického výskumu dopĺňajú ďalšie špecializované bádania ako je dendrochronologický výskum a archívny výskum. Každý z nich bude tu na stránke podrobnejšie charakterizovaný a vysvetlený. 

zmenena-velkost-yyyy.jpg

Architektonicko-historický výskum  je druh pamiatkového výskumu, ktorý je potrebné na pamiatkových objektoch vykonať vždy pred jeho rekonštrukciou. Výskum takéhoto typu v predstihu pred rekonštrukciou nám zaručuje správny postup záchrany, konzervácie či obnovy pamiatkového objektu. Architektonicko-historický výskum obsahuje:

1.) Celkový popis hradu a jednotlivého skúmaného objektu vrátane popisu technického stavu

2.) Podrobný opis skúmaného objektu s jednotlivými situáciami, ktoré vypovedajú o stavebnom vývoji.

3.) Celkové vyhodnotenie výskumu

4.) Zoznam cenných detailov s návrhom ich obnovy

5.) Podrobný návrh obnovy celej skúmanej stavby

Od roku 2004 za finančnej podpory MK SR sa na hrade vykonávajú postupne podľa potreby rekonštrukcie aktuálne architektonicko-historické výskumy. Momentálny platný zoznam ako aj rok vykonania architektonicko-historických výskumov na hrade Lietava je nasledovný : 

new-222.jpg

Rok 2004 - Výskum horného hradu s kaplnkou ( Thurzov palác )

Rok 2005 - Výskum sa žiaden nekonal

Rok 2006 - Výskum sa žiaden nekonal

Rok 2007 - Veža starej brány - prvá etapa a Hlavná veža - Donjon

Rok 2008 - Piata brána - vstupná časť do stredeného hradu

                   Veža starej brány - návrh obnovy atikových oblúkov

Rok 2009 - Prvá brána - Predná brána

Rok 2010 - Podkovitá veža - prvá hlavná základná etapa

Rok 2011 - Kinižiho palác s priľahlým múrom koridoru 

Rok 2012 - Podkovitá veža druhá etapa, stabilizácia vrchného poschodia 

aaajpg.jpg

Popis dvoch obrázkov hore : Stretnutie komisie KPÚ Žilina na hrade v roku 2011

Archívny výskum k hradným objektom sa zakladá na prieskume originálnych dokumentov z obdobia 13. až 19. storočia, uložených hlavne v archívoch na území Slovenska, Maďarska, Rakúska a Česka. Takáto práca si vyžaduje poznatky o jednotlivých typoch písma v danom období a jazykových znalostí z latinčiny, maďarčiny, nemčiny a slovenčiny. Po prezretí dostupných dokumentov sa napíše správa zameraná na zmeny vlastníckych pomerov hradu, funkčné členenie hradu a doklady o stavebnej činnosti. V prvej etape výskumu ukončeného v roku 2012 boli prezreté inventáre hradu, ktoré neoceniteľným spôsobom sprítomnili využitie jednotlivých častí Lietavského hradu a ich pôvodné pomenovanie vtedajšími obyvateľmi. V druhej etape výskumu plánovaného v roku 2013 by malo dôjsť k podrobnému spracovaniu dejín Lietavy v období stredoveku – teda v časovom úseku od druhej polovice 13. storočia do roku 1526.  

lietava.png

Popis obrázku :  Opis Thurzovskej časti hradu z 3. marca 1705

Dendrochronológický výskum je vedná disciplína, ktorá na základe letokruhov stromov zisťuje vek vzorky v kalendárnych rokoch. Tieto údaje sú dôležité pre celý rad odborov  z oblastí prírodných vied (napr. dendroekológia, geomorfológia, klimatológia) a vied o spoločnosti (napr. veda o výtvarnom umení, výskum historickej architektúry, archeológia). Základom dendrochronologickej metódy je meranie šírky letokruhov určitého druhu dreviny, napríklad jedle bielej, na určitom geograficky vymedzenom území, napríklad na Slovensku. Šírka jednotlivých letokruhov  sa meria v smere rastu stromu. Namerané hodnoty sa graficky znázorňujú ako body krivky, ktorá reprezentuje analyzovanú vzorku. Šírku letokruhov podmieňujú klimatické činitele, takže krivky pre stromy určitého druhu z určitej oblasti sú si podobné. Vzhľadom na to, že vzorky často reprezentujú stromy, ktoré rástli čiastočne súčasne, je možné jednotlivé krivky navzájom na seba napojiť. Takto vzniká dlhá krivka, ktorá charakterizuje skúmanú drevinu v danej oblasti počas obdobia, z ktorého máme dostatok vhodných vzoriek (napr. dub na Slovensku od roku 985 do roku 2009). Táto dlhá krivka sa nazýva štandardná chronológia. Na základe podobnosti krivky nameranej na vzorke so štandardnou chronológiou je možné zistiť rok rastu posledného, na vzorke zachovaného letokruhu. Ak je na vzorke zachovaný podkôrový letokruh, je možné zistiť rok vyťatia stromu s presnosťou na vegetačné obdobie (napr. zima 1458/1459, leto 1459). Tieto údaje namerané na vzorkách z torzálnych stavieb (napr. dubové stužovacie klieštiny, dubové a jedľové lešenárske konzoly) významne pomáhajú určiť obdobie ich výstavby. 

dendrochronologia.jpg 

Popis obrázku : Ukážka z dendrochronologického výskumu 2004 Dr. Petra             Bártu z Department of Archaeology Faculty of Philosophy Comenius University 

Dendrochronologický výskum vzoriek odobratých na Lietavskom hrade v roku 2004 poukázal na problémy s nízkym počtom ročných prírastkov v analyzovaných drevených prvkoch. Na základe mikroskopicko-anatomických analýz je možné povedať, že lešenárske konzoly boli vyrobené z jedle bielej (Abies alba) a preklad okenného otvoru z duba (Quercus sp.). Pre vzorky lešenárskych konzol z prvého podlažia JV steny Thurzovho paláca môžeme vysloviť záver, že stromy boli vyťaté v priebehu zimy, azda v rokoch 1475 – 1476. Porovnanie vzorky okenného dubového prekladu hlavnej veže s lokálnym dubovým štandardom pre Jedľové Kostoľany prináša synchronizáciu k roku 1255. Je to však výsledok prvých analýz, ktorý nie je zatiaľ možné presnejšie určiť aj s ohľadom na nízke hodnoty T-indexov. Hoci niektoré z vyššie uvedených synchronizácii by sa na základe výskumu novoodobratých vzoriek mohli potvrdiť a získať tak charakter absolútnych dát. V súlade s fungovaním metódy je možné povedať, že vyslovené závery môže korigovať výskum najnovších vzoriek, ktoré sa odobrali v roku 2011. 

_________________________________________________________________________

Reštaurátorský výskum : V procese prípravy reštaurovania národných kultúrnych pamiatok z množstva výskumov býva reštaurátorský zvyčajne zaraďovaný ako posledný a nadväzuje na výsledky predchádzajúcich Na rozdiel od niektorých pamiatkových výskumov, okrem jeho nedeštruktívnych výskumných metód, má reštaurátorský výskum privilégium kontaktu a narábania priamo s materiálovými zložkami pamiatky.  Stupeň poznania pamiatkových výskumov vrátane reštaurátorského býva často limitovaný rôznymi okolnosťami, medzi nimi aj mierou šťastia náhody. Preto sa stáva, že až proces reštaurovania prinesie ďalšie nové nálezové situácie, ktoré dopĺňajú, spresňujú a nezriedkavo aj menia výsledky predchádzajúcich výskumov.  

new-33.jpg

Je možné vyjadriť  presvedčenie, že počas svojej aktívnej existencie v minulosti bol hrad bohato zdobený. Naznačujú to rôzne zachované väčšie či menšie zostatky kvalitne spracovaných  architektonických, kamenno - sochárskych a fragmenty maliarskych  výtvarných úprav - výzdob na fasádach a   prevažne už zaniknutých interiéroch. Len s ľútosťou je možné dnes konštatovať, že každá z jednotlivých stavebno-historických etáp niesla pečať svojho majiteľa a bola zrkadlom vkusu, možností a významu jeho spoločenského postavenia. 

Čo konkrétne priniesol reštaurátorský výskum a reštaurovanie fragmentov historických omietok a  náterov  na hrade Lietava v roku 2010

Na ruinách múrov Lietavského hradu sa dodnes zachovali fragmenty výtvarnej výzdoby rôzneho druhu veľkosti a rozsahu, ktoré sú svedectvom o už zaniknutej nádhere tejto stredovekej šľachtickej pevnosti. Dokladajú nám ju kamenné architektonické časti, historické omietky, na ktorých sa sporadicky ešte vyskytujú malé zostatky pôvodných  maliarskych  výtvarných úprav. Sú dokladom o remeselnej zdatnosti a umeleckých schopnostiach ich tvorcov. Fragmenty z výzdoby je ešte možné nájsť na fasádach a tiež, v dnes už prevažne zaniknutých interiéroch hradu. Treba zdôrazniť, že maliarska výzdoba patrí k najzraniteľnejším súčastiam hmotných zložiek poškodených historických objektov – pamiatok. Vo všeobecnosti výtvarná výzdoba okrem dekoratívnej funkcie bola a aj vždy ostáva významným dokladom doby, v ktorej vznikla. Zároveň je zrkadlom vkusu svojho majiteľa, jeho ekonomických možností a dôležitosti spoločenského významu a postavenia. Nezriedka býva aj jeho filozofickým a duchovným odkazom. 

Dlhoročná postupná systematická záchrana ruín múrov Lietavského hradu prirodzene pokračuje aj v postupnom konzervovaní zostatkov zachovaných historických omietok a aj v ich reštaurovaní na miestach, kde sa ešte nachádzajú fragmenty zaniknutých maliarskych výzdob. Prvou realizáciou bolo konzervovanie a reštaurovanie omietok s pôvodnou maliarskou výzdobou na fasáde severnej steny Kinižiho veže starej brány počas leta roku 2010. Samotnej realizácii reštaurovania predchádzal reštaurátorský výskum. Jeho cieľom bolo definovanie zachovania rozsahu a kvality pôvodných hmotných a výtvarných častí a  výber spôsobu a technológie na ich reštaurovanie.  

lietava-foto-buzek_-12.jpg

Výskum mal svoje špecifiká, ktoré priamo vyplynuli z charakteru stavu a rozsahu zachovania  tejto časti pamiatky.

V prvej fáze boli pozachytávané uvoľnené okraje historických omietok vápennou maltou. Nasledoval výskum deštruktívnymi metódami - povrchovo–plošnými sondami a  odberom vzoriek omietok, pigmentov z náterov na  presné laboratórne vyhodnotenie ich zloženia.

V sondách pod mladšími vrstvami poškodených omietok bol objavený pomerne dobre zachovaný väčší fragment najstaršej omietky s jej pôvodnou maliarskou úpravou kvádrovaním.  

Laboratórne výsledky výskumu definovali presné materiálové zloženie, kvalitu jeho zachovania a potvrdili pôvodný výtvarný výraz fasády ako bol zachytený vo výsledkoch sondážneho výskumu.   

Pôvodná vrstva vápennej omietky bola pomerne kompaktná na povrchu nesúdržná z dôvodu vyplavenia vápenných zložiek. Povrchovú úpravu tejto omietky fasády tvoril základný  biely vápenný náter, na ňom málo zachovaná vrstva svetlo-okrového vápenného náteru s prevažne opadaným červeným linkovaním kvádrovania.

Hĺbkové a povrchové spevnenie omietky bolo vykonané viacnásobnou aplikáciou nano-vápennými produktmi CaLoSiL s veľmi dobrým výsledkom. (Na Slovensku to bolo jeho prvé použitie.) Miesta po zásekoch z vrstiev mladších omietok boli vytmelené vápennou omietkou a retušou zjednotené s originálom. Chýbajúce časti liniek boli podľa zachovaných nálezov predrytia doplnené retušou. Tiež príterky na zachytenie okrajov omietok boli farebne lokálne zjednotené retušou.

Kompletne boli konzervované aj ostatné fragmenty  historicky mladších omietok na celej severnej fasáde Kinižiho veže starej brány.

Reštaurátorský výskum bol rozšírený ešte o chemicko-fyzikálnu analýzu odobratej vzorky z fragmentov zaniknutej liatej vápennej podlahy s červenou úpravou, ktoré sa pomerne hojne nachádzajú v suti prízemia Podkovitej veže. 

lietava-foto-buzek_-26.jpg

 

 Akad. maliar Jozef Dorica, reštaurátor, Žilina, marec 2013

Obrázky : Foto Branislav Bužek a archív ZnZLH

 

 

 

 

 

 

 

 
Reklama